Generácia Z vyrastala so sociálnymi sieťami ako prirodzenou súčasťou každodenného života. Zdieľanie fotografií, názorov, pocitov či osobných skúseností je pre ňu bežným spôsobom komunikácie. Zároveň však ide o generáciu, ktorá si veľmi dobre uvedomuje riziká spojené so zberom a zneužívaním osobných údajov. Tento rozpor, vedomie rizík verzus ochota zdieľať, patrí medzi najzaujímavejšie paradoxy digitálnej doby.
Výskum ukazuje, že rozhodovanie Generácie Z o zdieľaní osobných informácií na sociálnych sieťach neprebieha náhodne. Ide o neustále vyvažovanie prínosov a rizík, tzv. privacy calculus. Na jednej strane stoja obavy zo straty súkromia, zneužitia dát či straty kontroly nad informáciami. Na druhej strane sú výhody ako prístup k bezplatnému obsahu, sociálne uznanie, pocit spolupatričnosti či personalizovaný obsah a reklama.
Zaujímavým zistením je, že postoj k reklame zohráva dôležitejšiu úlohu než samotné obavy o súkromie. Ak má Generácia Z pozitívnejší vzťah k reklame a vníma ju ako relevantnú alebo užitočnú, jej ochota zdieľať osobné údaje rastie. Paradoxne pritom platí, že aj keď reklamu nepovažujú za príjemnú, často jej dôverujú a veria jej obsahu viac než samotnej platforme, na ktorej sa zobrazuje.
Veľmi silným faktorom je vplyv referenčných skupín. Generácia Z sa pri správaní na sociálnych sieťach výrazne orientuje podľa toho, čo považujú za normálne ich priatelia, rovesníci či online komunity. Ak je zdieľanie osobných informácií v skupine akceptované alebo dokonca očakávané, jednotlivci majú tendenciu prispôsobiť sa a to aj na úkor vlastného súkromia.
Naopak, menej významnú úlohu zohrávajú sociálna úzkosť a osamelosť. Hoci sa často predpokladá, že mladí ľudia zdieľajú viac z dôvodu psychickej nepohody alebo snahy nahradiť chýbajúce offline vzťahy, výskum ukazuje, že Generácia Z je vo všeobecnosti sociálne integrovaná. Zdieľanie na sociálnych sieťach tak nie je kompenzáciou samoty, ale skôr súčasťou bežnej sociálnej interakcie.
Tieto zistenia majú dôležité dôsledky. Ukazujú, že ochrana súkromia Generácie Z nespočíva len v technických nastaveniach či legislatíve. Rovnako dôležité sú sociálne normy, kultúra platforiem a spôsob, akým je reklama prezentovaná. Ak chceme, aby mladí ľudia robili informovanejšie rozhodnutia o svojom súkromí, musíme rozumieť tomu, ako silno ich správanie formuje okolie a nie len ich individuálne postoje.
Citácia:
Rózsa, Z., Ferenčáková, L., Zámek, D., & Firstová, J. (2024). Generation Z’s perception of privacy on social media: Examining the impact of personalized advertising, interpersonal relationships, reference group dynamics, social isolation, and anxiety on self-disclosure willingness. Oeconomia Copernicana, 15(1), 229–266. https://doi.org/10.24136/oc.2956
